Pôvodným Imrého zámerom bolo skúsiť si vlny. Nakresliť potápajúci sa čln. Akási správa o potápaní Titanicu a nádeji Heminqwayovho rybára švacnutá youtubovou lekciou: Ako v akvareli jednoducho maľovať vlny. Nevydalo. Youtube lekcia je jedna vec, realita netalentovaného Imrého vec druhá.
Je to tak. Priznajme si. Ak nevie autor maľovať, ešte je tu správca a objasňovač, ktorý to zachráni.
Ak nevieš maľovať, treba to obkecať.
Stretávame sa s tým stále častejšie. Čím abstraktnejšie a modernejšie poňatie diela, čím menej to vizuálne divák chápe, tým väčšia, odbornejšia a dizertačnejšia musí byť práca kurátora, ktorý musí tu mazanicu obhájiť. Ak to zvládne, z maliara amatéra sa obratom stáva svetový contemporary artist par excellence.
Aj preto našej galérii netalentovaní výtvarníci veria. Sme tu pre tých, ktorí si nemusia honiť egá, netrpia potrebou byť významným ani žiadaným a ani nepotrebujú predávať. Stačí ak sa niekto usmeje a povie im: „Dobrá nálož. Dobrý výstrel. Pokračuj ďalej. Má to zmysel.“
Kedysi v básnikoch odznela tá skvelá veta: „Viete, ja nie som nikde angažovaný, neplatím žiadne členské známky, nemusím sa nikomu spovedať, tudíž maľujem čo chcem a jak chcem. A ja maľujem tento zámok. Stále dokola.“ Chápal som Hrušinského. Útek z tupoty všedného dňa do vnútorného sveta musí človeka oblažovať. A tak je to aj s týmito dielami. Ich hlavný cieľ je proces tvorby samotný. Výsledok nepodstatný.
Radosť a eufória
Imré povedal: „To nadšenie, keď sa teším ako otvorím farby a namaľujem si niečo, čo pôvodne malo byť niečo iné ale nakoniec z toho vylezie čosi na prvý pohľad neidentifikovateľné.“ Výsledok často vyžaduje odborné slová nás – objasňovateľov diela a tiež čašu Veltlínu alebo Mullera, aby to človek pochopil. Abstrakcia umožnujúca interpretácie. Maľba samotná je v tomto prípade iba prvý krok.
Imré nám otvára svoju zraniteľnú dušu umelca: „Chceš človeka, ale lezie ti z toho opica. Keď ani to nie, snáď aspoň emóciu. Nakoniec možno zátiše. Záverom tam dosadíš aspoň hmlu alebo nebo.“ Áno. Práve také romantizovadlá pomáhajú prekryť neschopnosť a harmonické defekty podobne, ako pedál piana dokáže pri preklepe zakryť falošný tón.
Abstrakcia dodáva týmto štvorcom nový rozmer. Pretože až následný veltlín, rozhovory a fantázia približujú dielo ku dokonalosti.
Snaha o potápajúcu sa loď, kde z vĺn trčí iba plachta a prova bola rýchlo zamietnutá. Po druhom pohári a miernej úprave farebnosti to nahradili bizarné skalné útvary. Imré v tom predsa len objavil ten ľudský rozmer. Roztrasenú prdel. Trochu naturálne. Dehonestuje to umeleckú vážnosť diela. Takto svetová prestíž Imré nezíska. Keď sa v tom nakoniec vďaka peteremu (správcovi a objasňovateľovi) spásonosne objavil havarovaný moravský tvarohový koláč: „Pristál k nám, na Slovensko. (čo symbolizuje tá prdel) S tvarohom a lekvárom.“ A čo sa autorovi podarilo extra dobre zachytiť, bol uhol dopadu. Ten totiž vychádza z podrobnej štúdie dopadu havarovaného UFO vo veľkolepej americkej národnej epopeji Deň nezávislosti.
Tak sa kochajte.
Autor: Imré Sporák
Zadný výstrel
maľba KOH-I-NOOR vodovkami a ceruzkou na výkres
15×15 cm
Vyvolávacia cena je 13 centov.
Dielo je signované s certifikátom originality priamo od autora
