Pred pár dňami sa ma známy spýtal, či som schopný byť nadchnutý pre viac ako jednu vec naraz.
Rozmýšľal som. (Čo sa mi nestáva často). Otázka nebola správne položená.
Celý život som robil iba veci, pre ktoré som sa absolútne nadchol. Keď sa pozerám na úspešných ľudí okolo seba, všetci mali jednu spoločnú vlastnosť. Nerobili veci z povinnosti. Nerobili za peniaze. Robili zo srdca. Intuitívne. Robili to, čo ich úplne pohltilo. Áno moje aktivity sa menia tak, ako sa menia moje nálady a nadšenie k aktivite samej. 🙂 Nedávno som pracoval pre jednu úspešnú, celkom zavedenú firmu. Napriek tomu som sa rozhodol tú prácu ukončiť. Dôvod? Pre ubíjajúcu, zošnorovanú atmosféru v nej samej. Nebola v nej radosť z práce ani nadšenie. Iba servis, pokyny a vykonávanie príkazov.
Život je príliš krátky, než aby ste ho strávili prácou, ktorá vás neteší, s ľuďmi, ktorí vás neposúvajú. Počúvam práve Amy Winehouse a premýšľam, čo ju a jej podobných dostalo medzi svetovú špičku. Iste,bol to i talent, ale najmä neskutočná emócia, osobitosť a dravosť. Nadšenie je to, čo ma primälo odjazdiť 20 000 km na bycikli, vybudovať projekty z ničoho, vytiahnuť známych a klientov do sfér, ktorým ani sami neverili.
Nerobiť kompromisy, nerobiť sluhu, poskoka, nerobiť ovcu. Ísť svojou cestou. Ak to robíte s presvedčením, nadšením a dostatočne dlho a máte i trochu šťastia, to ostatné – peniaze, úspech i tie proklamované istoty – vždy nejako prídu.
Vlastne dnes tak posudzujem firmy. Keď niekam prídem a vidím frustrovaných znechutených alibistických ľudí, ktorých jediným cieľom je prežiť, neurobiť chybu, dostať výplatu a hlavne nevyčnievať, chápem, že tá firma umiera. Napriek tomu, že sa momentálne ešte darí.
Nemusíte byť šťastní stále, ale aspoň väčšinu času. Ak sa dnes pozriem späť, vidím život plný nadšenia, výhier i prehier, výnimočných ľudí. Proste „lajf ako má byť“. Moje zásadné aktivity vždy ovplyvnili najmä výnimoční jedinci. Nie pracujúce masy. Nikdy by som to nevymenil za papalášske kreslá a zhŕňanie peňazí. Čas to je tá najväčšia devíza, ktorú máme. Kupodivu spravodlivo – všetci podobne rovnako.
Rozhodol som sa preto vyhľadávať výnimočných ľudí a rozprávať sa s nimi o ich životných hodnotách. A to je dôvod, prečo vzniká sekcia reťaze – portréty.
Stránim sa ľudí, ktorí ma oberajú o energiu. Ktorí ma manipulujú. zneužívajú. Stránim sa i nerozhodných, pochybovačných, negatívnych. Snažím sa obklopovať mladými, nadšenými ľudmi a zdieľať spolu s nimi radosť a nadšenie. Mladnem.
